Skúsenosť so širokým spektrom ľudských činností potvrdzuje, že úspech v jednej z nich môže, ale nemusí byť zárukou úspechu v tých ďalších. Platí to, samozrejme, aj opačne: neúspech v jednej nemusí byť nevyhnutne neúspechom v druhej.
Jeden z mnohých slovenských vládnych politikov, ktorý sa pokúša bez väčšieho úspechu dostať do priazne svetových autokratov (rovnako ako jeho stranícky šéf), sa napokon dostane do análov, o akých sa mu ani nesnívalo; obohatí, i keď celkom neúmyselne, fond tradičnej ľudovej kultúry! Úspech skrátka často čaká tam, kde by sme ho vôbec nečakali.
My sa tak pri troche šťastia môžeme stať svedkami toho, ako ktosi po polnoci, počas svadobnej hostiny na Záhorí, Horehroní alebo na Spiši, vyzve kapelníka: „Primáš, a teraz tú moju: Mydlil Ľuboš barana!“
Rezký popevok o „mydlení“ barana (samozrejme, „od večera do rána“), sprevádzaný hudobným majstrovstvom ľudovej kapely, nepochybne poteší srdce každého Slováka, a to aj napriek záveru, v ktorom sa hrdina „srdí, že mu bimbas smrdí“.
Iste, možno nejde o úspech, o aký sa onen politik usiloval, ale úspech to nepochybne je. Nebuďme závistliví a doprajme mu ho!
Použitá ilustrácia: Vojtech Klimkovič: Ľudový tanec, 1860–1880, kresba, Slovenská národná galéria (SNG)
